Cviky na plexus solaris
Starí taoisti sa domnievali, že ľudské telo je riadené skôr
dvoma mozgami než len jedným. Okrem nám známeho mozgu, umiestneného v dutine
lebečnej, existoval pre nich ešte jeden "mozog", umiestnený bruchu.
Tam je nervový uzol, ktorý riadi činnosť celého tela. A keď sa hovorí o
nervoch, myslí sa pri tom, bez toho aby to bolo potrebné špecifikovať, je prepojenie s mozgom. Avšak
taoisti spájali nervový systém s iným "mozgom" a tvrdili, že tento
ďalší mozog, umiestnený v brušnej oblasti, nie je nemenej dôležitý ako mozog v
dutine lebečnej. Dnes hovoríme nervovému centru v brušnej oblasti vedecky
plexus Solaris (slovensky tiež solárne pleteň). Plexus Solaris, umiestnený, uprostred pŕs, pod srdcom a vzadu za žalúdkom, je
zložený z významnej siete nervových buniek. Vzhľadom k tomu, že nervy, späté so
solárnou pleteňou, majú k orgánom krajiny brušnej bližšie než mozog, ich
činnosť je orientovaná na túto časť ľudského organizmu. Je dokonca možné
povedať, že spojenie medzi solárnou pleteňou a orgánmi krajiny brušnej je
priamejšie a užšie, než spojenie mozgu s týmito orgánmi. Preto teda starí
taoisti hovorili solárny pleteni "brušný mozog". Plexus solaris riadi a udržuje v rovnováhe činnosť vnútorných orgánov.
Človek si uvedomí jeho existenciu, keď sa ho zmocní hnev, radosť, bolesť, pocit
neskonalej lásky či nenávisti alebo akákoľvek iná emócie vyvierajúca z
vnútorných orgánov.Emócie sa rodia vtedy, keď je činnosť niektorého orgánu narušená, ale
pociťujeme ju v solárnej pleteni a druhotne vo svojich fyziologických reakciách.
Zmocnili sa nás emócie, plexus Solaris musí znovu nastoliť rovnováhu medzi
jednotlivými orgánmi a skorigovať dysfunkcie, a to je vnútorný súboj, ktorý
bolestivo pociťujeme v oblasti solárnej pletene.
Podľa taoistického učenia je zrod citov a ich uvedomovanie skôr funkcií, situovanú do krajiny brušnej, než činnosťou mozgu. Mozog je akási "knižnica", v ktorej sa ukladajú všetky údaje (životných skúseností, vedomostí, podnety nadobudnuté vzdelaním atď.). V modernej dobe by sme mozog prirovnali k centrálnemu počítaču.
Funkcia solárne pletene
postihujú nejakým spôsobom všetky orgány situovanej v brušnej dutine.
Podľa taoistického učenia je vzrušenie záležitosťou srdca, hnev záležitosťou
pečene, nepokoj záležitosťou sleziny a slinivky brušnej, zármutok záležitosťou
pľúc a strach záležitosťou obličiek. Podľa teórie piatich elementov neprimerané
vzrušenie škodí tenkému črevu, pohlavným orgánom, srdcu a cievam, hnev
nervovému systému, pečeni a žlčníku, nepokoj či neprimeraná starosť svalovému
tonusu, žalúdka, slezine a pankrease, prílišný zármutok pôsobí na pľúca, hrubé
črevo, pokožku a vlasy, prílišný strach na kosti, obličky a močový mechúr. To
všetko však neznamená, že emócie všeobecne škodia telesným orgánom. Sú to skôr
prostriedky, ktorými Boh upravuje činnosť solárnej pletene. Solárne pleteň je
prvým článkom v reťazci činiteľov ovplyvňujúcich jednotlivé orgány. Takže ak
budú naše vnútorné orgány zdravé a ich činnosť vyrovnaná, budú tiež primerané
naše emócie. Vnútorný pokoj nemôže byť vnucovaným myslením či všeobecne
mozgovými pochody. Je daný vnútornou silou, ktorá je nezávislá na myslení.
Ak funguje dobre solárna pleteň, naše orgány sa rýchlo dostávajú zo stresu a napätia a vracajú sa im normálne funkcie. Avšak ak je táto rovnováha narušená, dostavia sa nasledujúce problémy: nespavosť, vysoký tlak, kardiovaskulárne choroby, srdcová slabosť a srdcové príhody, infarkt, chronická bronchitída, infekcie dvanástnika, vredová choroba, gastritída, gastroenteritída, zápcha, hnačka, absorpčné nedostatočnosť ( u tenkého čreva), kŕče pri menštruácii a ďalšie problémy spojené s menštruáciou, impotencia atp.
Ako sa naruší rovnováha solárne pletene? Podľa taoistického učenia o dvoch mozgoch má normálnu novorodenec viac mozgových funkcií v brušnej oblasti ako v samotnom mozgu. Mozog novorodenca je nepopísaná tabuľa, je to hmota, do ktorej ešte nie je zapísaná žiadna z tých informácií, ktoré dospelí považujú za potrebné na prežitie. A napriek tomu novorodeniatka netrpia žiadnou z tých chorôb, ktoré dospelého jedinca môžu zabiť. Vďaka výchove a postupnému hromadeniu životných skúseností sa mozog pomaly vyvíja. Niektoré kultúry neprikladajú dôležitosť memorovanie veľkého počtu údajov a skôr kladú dôraz na rozvoj mozgových (mentálnych) schopností ako na vnútorný rozvoj (citový rozvoj), čo so sebou prináša potláčanie funkcií brušného mozgu, a na tieto funkcie sa neskôr úplne zabúda.Mozog sa stáva rozsiahlou knižnicou, do ktorej sa ukladajú informácie (stáva sa stále objemnejším). Z toho potom pramení celé dlhé rad fyzických aj mentálnych neduhov, porúch, ktorým sa hovorí choroby modernej doby. Poukázali sme na niektoré z nich v minulom odseku. Tým, že popierajú a potláčajú svoje skutočné emócie, ľudia narúšajú fungovanie solárne pletene, čo spôsobuje zlú funkciu orgánov a skracuje sa život. Známkou atrofia solárne pletene a existencia porúch, ktoré z nej vyplývajú, je predovšetkým vystúpené brucho. Hromadenie mŕtvych buniek, splodín metabolického procesu a tukov signalizuje viac či menej pokročilou atrofiou solárnej pletene. Vystúpené brucho a všetky zdravotné ťažkosti, ktoré skrýva, nikdy nenájdeme u zdravých detí. Naozajstné emócie sú situované skôr v oblasti solárnej pletene než v mozgu. Mozog iba zaznamenáva reflexy emócií. Sme nabádaní - absolútne nevhodne - aby sme používali rozumu na potláčanie emócií. Lenže tým rušíme normálnu funkciu solárnej pletene. Podle fyzikálnych zákonov je riziko explózie tým väčší, čím je väčší tlak. Ak potláčame emócie, pripravujeme pôdu pre to, aby sa za čas objavili fyzické a psychické ťažkosti, a potom sa však zrúti aj to, čo sme si budovali chladným rozumom. Keď prestávajú normálne fungovať orgány, ktoré udržujú celý organizmus pri živote, potom tiež informácie prúdiace do mozgu sú zmätené a zatemňujú naozajstnú múdrosť a inteligenciu. Stačí pozorovať dnešná spoločnosť, aby si človek uvedomil, že užívať rozum k potlačovaniu emócií je nezdravé. Tento postup viedol v skutočnosti k tomu, že sa dnes vyskytuje nebývalý počet fyzicky či psychicky chorých ľudí. Taoizmus učí, že používať rozum k potlačovaniu emócií nevedie k vytúženému výsledku.
Lao-C'hovorí v 55. kapitole Tao-Te ťing: "Ak si chce človek zachovať zdravie a žiť dlho, musí sa naučiť vracať až do útleho detstva." A to znamená znovu objaviť silu brušného mozgu. Vývoj oboch mozgov musí prinajmenšom postupovať rovnomerne. Aby sme to dosiahli, musíme dodržať tieto etapy:
1. Vyrovnať funkciu orgánov podľa teórie piatich elementou.
2. Rozvíjať silu brušného mozgu takú mierou, aby zvládal intenzívnejšie emócie.To môže niekomu pripadať ako úplný opak toho, čo hlása pedagogika a náboženstva, ale napriek tomu je práve v tom jedno z najväčších tajomstiev taoizmu.
Väčšina náboženstiev a výchovných inštitúcií nás učí potláčať emócie rozumom. Na prvý pohľad nám bude rozumová úvaha pripadať logická, rozumná a objektívne, navyše je ľahké si takéto úvahy v mozgu naprogramovať. Ak sa objaví však komplikovaný problém, ukáže sa rozumová úvaha ako neprimeraná v konfrontácii so subjektívne situácií. Mozog si náhle nevie dať rady, prepadáme frustráciu a zmätku. Práve preto si ľudia tak často sťažujú, že im rozum velí jedno a srdce druhé. Ak si máme v takejto situácii vedieť dať rady, musíme sa naučiť ponoriť sa do seba a odhaliť svoje skutočné emócie. Podľa taoistického učenia vyplývajú skutočné, ozajstné emócie, to jest emócie nepresahuje normálne mieru, zo zdravej a vyváženej funkcie vnútorných orgánov. V prípade neprimerané aktivity niektorého z orgánov si ťažko zachovávame primeranosť emócií a ťažko ich kontrolujeme. Rada cvičení, popísaných v tejto publikácii, predstavuje mechanizmy posilňujúce a vyrovnávajúci funkciu vnútorných orgánov, a teda funkciu oboch mozgov. Avšak Žeriavý cvik a pár jeho variácií majú priamo za cieľ dosiahnuť práve tohto ciela. Niektorí učitelia meditácií hlásajú teóriu, že je potrebné zvoľniť aktivitu mozgu, ak chceme redukovať stres a napätie. Meditácia má za následok dočasné zastavenie aktivity mozgu. Nie je to tak dávno, čo rôzne odborné organizácie uznali, že stres a napätie sú pre organizmus veľkým nebezpečenstvom, a odporučili meditáciu ako prostriedok na ich prekonanie. Avšak mnoho ľudí jednoducho podlieha svojim povinnostiam aj túžbam, ktorým podriaďujú činnosť svojho mozgu, a sú potom neschopní ju čo i len spomaliť. Pokúsiť sa za týchto okolností donútiť ich k tomu meditáciou, by malo zhubné následky. Ak nútime mozog k tomu, aby si osvojil nový spôsob myslenia, pridáme len ku svojim stresom o jeden viac. To potom môže v krajnom prípade viesť až ku schizofrenii. Ale aj keď budeme meditovať správnym spôsobom na zníženie napätia a stresu, nedosiahneme zároveň posilnenie solárnej pletene. Takže nedosiahneme rovnováhy medzi oboma "mozgy". Cvik pre precvičenie solárne pletene je teda jedinou metódou, ktorá neprináša žiadne sekundárne účinky, posilňuje plexus Solaris a pritom prirodzeným spôsobom znižuje napätie a stres (bez toho však zároveň spomaľuje mozgovú činnosť) a vyrovnáva činnosť oboch mozgov.
Obr. 48. Plexus solaris
Názov, ktorý dali taoisti cviku, ktorým sa precvičuje plexus, by sme mohli preložiť doslova takto: "Oheň spaľujúci koleso." Ohňom sa myslia emócie a kolesom je mienený plexus Solaris. Podľa dávnych mudrcov posilňuje tento cvik pravej emócie v dutine brušnej. "Rozdúchaním ohňa" dokážeme spáliť všetky neduhy, ktoré sú nejako spojené s touto časťou tela, ako sú napr. hnačky, zápchy, nadúvanie, divertikulitídu, rakovinu a ďalšie.
Ak sa chcete vyhnúť preťažovaniu mozgu, naučte sa včas rozoznať tieto varovné signály: bolesť hlavy, torticolis (krutihlav), bolesť v ramenách, vnútorný zmätok, preludy, zábudlivosť, roztržitosť. Bolesti hlavy sú symptómom preťaženie mozgu a signalizujú nerovnováhu v činnosti oboch mozgov. Bolesti šije a v ramenách znamenajú, že nervy, ktoré sú mozgu najbližšie, sú týmto preťažením namáhané. Ak pocítite tieto symptómy, vykonávajte cvik, ktorý v tejto kapitole popisujeme. Pomôže vám ako od predchádzajúcich ťažkostí, tak aj od ich chronických príčin, vyplývajúcich z nerovnováhy medzi mozgovým a brušným centrom.
Obr. 49. Cvik posilňujúci plexus solaris
Nasledujúci cvik je možné vykonávať kdekoľvek a kedykoľvek.
1. V sede či v stoji si položte obe ruky na žalúdok. Pozerajte sa priamo pred seba a nadýchnite sa. Uvedomte si, ako vzduch tlačí na váš žalúdok.
2. Vydýchnite. Pritom tlačte oboma rukami na žalúdok, zatláčajte ho dovnútra a hore. Zároveň pomaly stáčajte hornú polku tela, hlavu aj pohľad čo najviac doľava a panvu doprava.
3. Nadýchnite sa a vráťte sa do východiskovej polohy. Zvoľna uvoľňujte tlak ruky na žalúdok, kým nebudú len tak voľne a ľahko ležať na koži.
4. Znovu vydýchnite a pritom stláčejte zvoľna trup, hlavu aj pohľad doprava a panvu doľava. Tlačte pritom znovu na žalúdok.
5. Pri vdýchnutí sa vracajte pomaly do východiskovej pozície. To celé opakujte štyrikrát až tridsaťšesťkrát.
POZNÁMKA A: Stav vašej šije a ramenách je rozhodujúci pre počet cvikov, ktoré si budete môcť dovoliť. Ak budete mať pri cvičení bolesti v ramenách, postačí cvik opakovať štyrikrát či päťkrát. Neskôr je možné postupne počet cvikov zvyšovať.
POZNÁMKA B: Pri cvičení sústreďte svoju pozornosť na plexus solaris, ktorý sa
nachádza na úrovni žalúdka. Pre dosahované výsledky je rozhodujúci stupeň vašej
koncentrácie.
V sústredenií vám pomôžu práve ruky položené na žalúdok a otáčanie hlavy uvoľní nervy v oblasti šije, ramien i mozgu. Ako vidíte, je tento cvik zložený z úkonov, prispievajúcich k vyrovnávaniu funkcií oboch mozgov.Kedysi za mnou prišiel do mojej pracovne prorektor jednej dosť slávnej univerzity. Sťažoval sa na klasické príznaky prílišného zaťažovania mozgu a trpel takmer všetkými zhora vymenovanými neduhmi. Podrobil sa niekoľkých chirurgickým zákrokom v snahe vyriešiť zdravotné problémy rôznych orgánov, situovaných v brušnej oblasti, a jeho pečeň už naplno nefungovala. Žil vlastne len vďaka upokojujúcim práškom, a keď k tomu prirátame všetky lieky, ktoré užíval proti vysokému krvnému tlaku, infarktu a nespavosti, bolo prekvapujúce, že ešte vôbec žil. Priznal sa mi, že sa cíti fyzicky aj duševne vyčerpaný.Odporučil som mu cvik na posilnenie solárnej pletene. Prišiel znovu za týždeň a zveril sa mi, že spočiatku nedôveroval účinnosti cviku pre jeho veľkú jednoduchosť. Ale pretože svoj zlý stav znášal už mnoho rokov a pociťoval len neustále zhoršovanie každým ďalším týždňom, bolo cvičenie jeho jedinou nádejou. Keď potom zmizlo päťdesiat percent príznakov jeho chorôb, začal byť presvedčený o jeho účinnosti, hoci jeho lekár neprikladal váhu jeho subjektívnym pocitom. Za pár dní mi potom zavolal jeho lekár a pýtal sa, akých som užil liekov či injekcií k tomu, aby som u tohto pacienta dosiahol takých výsledkov. Keď som mu opísal, v čom spočíva moja metóda, povedal mi zdvorilo: "Prepáčte, ale tomu naozaj ťažko uverím". Po ďalších dvoch mesiacoch som sa dozvedel, že sa môj pacient sa dostal do takej kondície, akú mal v mladosti, a že dokonca hral so študentmi futbal. Na oslavu svojho "nového života" usporiadal večierok, na ktorom ma hosťom predstavil ako svojho záchrancu. A po ďalších siedmich rokoch bol, ako som videl, stále ešte vo forme, bez toho za celú tú dobu potreboval napríklad len jednu jedinú pilulku.
Zdroj Z knihy VNÚTORNÉ CVIKY PRE ZDRAVIE Dr. Stephen T. Chang